Čakáš na ňu, však?
Na ten jeden deň, keď šéf povie vetu, ktorá sa nedá prehltnúť. Na hodnotenie, ktoré ťa urazí. Na pondelok, keď sa zobudíš a jednoducho nepôjdeš. Na znamenie, po ktorom bude každému jasné, že teraz.
Aj ja som naň čakala. Roky.
Neprišlo.
Nebola žiadna scéna
Keď rozprávam, ako som odišla z práce, ľudia čakajú dramatický príbeh. Hádku. Výpoveď hodenú na stôl. Slzy v aute na parkovisku.
Nič také sa nestalo.
Nebol jeden zlomový moment. Rástlo to roky, potichu, ako vlhkosť v stene. Zvonku to vyzeralo, že sa mi darí. Lepšia pozícia, lepšie peniaze, slušní ľudia. A vnútri som bola každý rok o kúsok prázdnejšia.
Nikdy sa to neprelialo. Pohár bol len stále plnší a ja som sa naučila nosiť ho veľmi opatrne, aby nič nevytieklo.
Poznáš to? To opatrné nosenie?
Prečo posledná kvapka nepríde
Lebo tvoj život na ňu nie je stavaný.
Väčšina prác je nastavená tak, aby bola dostatočne znesiteľná. Výplata príde. Dovolenka príde. Vianočný večierok príde.
Nikdy nie je tak zle, aby si musela odísť. A nikdy nie je tak dobre, aby si chcela ostať.
Presne v tomto priestore ženy ostávajú desať, dvadsať, tridsať rokov. Nie preto, že by sa rozhodli ostať. Ale preto, že sa nikdy nerozhodli odísť.
Keby som čakala na znamenie, sedím tam dodnes. Som si tým istá.
Čo prišlo namiesto nej
Neprišla kvapka. Prišli deti.
A s nimi otázka, ktorú som si predtým nekládla, lebo sa mi nechcelo počuť odpoveď: Takto to chcem mať aj o desať rokov?
Nie. Jednoduché, tiché nie.
Zistila som, že nepotrebujem nenávidieť svoju prácu, aby som z nej mohla odísť. Nepotrebujem dôvod, ktorý obstojí pred kolegami, rodičmi a susedou. „Chcem žiť inak“ je dostatočný dôvod. Vždy bol.
Rozhodnúť sa neznamená zajtra odísť
Toto je dôležité, lebo tu sa veľa žien zľakne.
Rozhodnutie neznamená, že zajtra položíš výpoveď. Ja som skočila naraz a prvý mesiac som zarobila nulu. Ty to tak mať nemusíš. Môžeš začať popri práci, pomaly, večer po večeri, a odísť, keď budú čísla sedieť. Ako porovnať obe cesty, píšem v článku Podnikanie popri zamestnaní, alebo výpoveď?.
Rozhodnúť sa znamená jediné: prestať čakať. Prestať čakať na šéfa, na hodnotenie, na správnu chvíľu. Tá nepríde o nič skôr než kvapka.
Jedna vec pre teba
Dnes večer si vezmi papier a dokonči dve vety. Rukou, nie v mobile.
- Ak nič nezmením, môj bežný utorok o päť rokov bude vyzerať takto: …
- Keby som sa rozhodla dnes, môj bežný utorok o päť rokov by mohol vyzerať takto: …
Nemusíš s tým nič robiť. Len si ich obe prečítaj nahlas.
Ak tá prvá veta zabolí, nepotrebuješ poslednú kvapku. Práve si si ju napísala sama.
Ktorá z tých dvoch viet sa ti písala ťažšie? Ak mi ju chceš poslať, budem rada.
← Späť na blog
